Teño que pensar aínda que hei pór aquí.
Subscrever:
Enviar feedback (Atom)
UN PASO ADIANTE I OUTRO ATRAS, GALIZA I A TEA DOS TEUS SONOS NON SE MOVE A ESPRANZA NOS TEUS OLLOS SE ESPERGUIZA. ARAN OS BOIS E CHOVE (Xosé María Díaz Castro, PENELOPE, 1955)
1 comentário:
Enviar um comentário